Ťažko sa píšu referencie o zdravotných problémoch človeka. Väčšinou nikto z nás nechce, aby priatelia, známi, kolegovia vedeli o tom, čo nás trápi a aké problémy máme.
Takže som zvolila cestu anonymity, hoci sú tým pádom výpovede mojich klientov menej dôveryhodné, stojí mi to za to, aby som ich dôveru nesklamala.
Po nedobrovoľnom chiropraktickom zákroku, ktorý napriek úmyslu uľaviť mojej bolesti nedopadol dobre a pri pohybe hlavou doprava mi tŕpla ruka a bolesť z krčnej chrbtice vystreľovala cez rameno až po končeky prstov, som odmietla kombináciu medikamentov, ktoré spôsobili, že som síce necítila bolesť ,ale ani všetko ostatné a nemohla som ďalej pracovať.
Dostala som tip na liečbu skenarom. Najskôr som si myslela, že skenar je vlastne scanner, videla som sa ležiac na nejakom prístroji, alebo chodiac cez testovací bezpečnostný rám, či presklenú búdku ako na letisku, ktorý ma scenuje a scenuje.
Moje prvé prekvapenie bolo neformálne prostredie a pani doktorka Jakabovičová. Nemala prísny skúmavý pohľad, ale príjemný úsmev a namiesto bieleho plášťa pásikavé tričko. Keď sa ma pýtala nielen na to ako sa cítim, čo môj krk, ale aj na moje návyky, prácu a život, nadobudla som za krátko pocit, že jej na mne záleží a začala som sa jej dôverovať. Druhé prekvapenie bol samotný skenar, ktorý vyzeral ako fotoaparát polaroid, ale sa Vás dotýkal obsuhovaný pani doktororkou . Bol príjemný, nehlučný a účinný. Mne za 10 sedení , ktoré trvali cca 1 hodinu jedno uľavil tak, že už pri druhom som vysadila lieky a pri štvrtom som mohla začať pracovať s polovičnou dávkou energie ako na začiatku. Posledné sedenie ukázalo, že platnička sa vrátila na pôvodné miesto a je už len na mne, aby som uvoľnovala stuhnuté ramená a cvičila krčnú chrbticu a naučila sa správnejšie sedieť pri pracovnom stole s myšou. Skenar mal aj druhý pozitívny účinok ,zjemnil sa priebeh mojej menopauzy a znížila sa frekvencia návalov (poškodenej termoregulácie). Občas keď to preženiem s množstvom práce alebo športovou aktivitou, prídem na takú drobnú STK alebo „repasáciu“. Je pre mňa osobne veľmi príjemný pocit, že existuje také miesto, taký človek a taký druh pomoci.
Ako aktívny športovec mám bohužiaľ skúsenosti s viacerými rôznorodými zraneniami. Moje prvé stretnutie so skenarom bolo pri chronickej bolesti svalu na stehne, ktorá bola spôsobená zrastenou trhlinou. Ortopéd na základe MR povedal, že mi nemá ako pomôcť, keďže zranenie je zahojené a nedá sa s tým nič spraviť.
Mojím posledným pokusom bol skenar. Už počas, a najmä po, absolvovaní liečby sa mi bolesti zmenšovali a rozsah pohybu svalu naopak zväčšoval.
Druhým zranením, s ktorým som prišiel, bolo vykĺbené rameno. U dvoch rozdielnych ortopédov mi bolo poradené, aby som absolvoval operáciu, ktorá by zabránila opakovanému vykĺbeniu, ktoré nastane na 90% do roku od prvého vykĺbenia. Skoro dva roky po tomto zranení nemám s ramenom problémy a rozsah pohybu je ako predtým. Z opakovaného MR vyšetrenia chirurg potvrdil, že na ňom nie je vidno pôvodné zranenie.
Dúfam, že moja posledná skúsenosť so skenarom bola pri niekoľko milimetrovom posunutí platničky, ktorá mi spôsobovala bolesti v chrbtici pri každom pohybe. Už po prvom sedení som cítil úľavu od tejto bolesti a po pár ďalších sedeniach som už ani nevedel, že mi niečo bolo.
Na základe týchto skúseností som skenar odporučil viacerým priateľom, ktorým vždy pomohol. Okrem samotnej liečby som ale dostal taktiež individuálny prístup a veľkú ochotu pomôcť čo najskôr, ako to bolo možné, čo vôbec nie je samozrejmosť a za čo ďakujem.
So skenarom som sa zoznámila v deň, keď som sa pri venčení psa pošmykla a natrhla si lýtkový sval. Neznesiteľná bolesť nastúpila hodinu od úrazu, na nohu som vôbec nemohla stúpiť. Našťastie som mala možnosť ihneď vyskúšať skenarový prístroj.
Po hodine aplikácie, kedy pani doktorka skenarom prechádzala po svale ako pri masáži, sa bolesť zmiernila a ja som mohla s pomocou barly chodiť. Ďalšia aplikácia skenaru bola v ten istý deň večer a tretia ďalší deň ráno. Bolesť úplne zmizla, ale podľa pokynov pani doktorky som nohu zaťažovala postupne. Na 4.deň som ani nevedela, že som mala nejaký úraz. Taký istý úraz sa stal mojej kamarátke, ktorá skončila s nohou v sadre a doteraz, rok po úraze, má s ňou stále problémy, dokonca musí absolvovať aj liečebný pobyt v kúpeľoch.
Vždy, keď som sledoval v televízii akékoľvek reklamy, ktoré sa týkali liečenia zdravia, bielenia zubov a pod., bol som skeptický a presvedčený, že nie všetko je pravda a reklamy nám v tomto prípade vymývajú mozgy. Až raz som natrafil na skenar, o ktorom som nič nevedel.
K jeho použitiu ma donútili okolnosti, posunutie platničky a veľké bolesti chrbta. Vedel som, že veľa možností nemám, a to buď ísť za chiropraktikom, alebo vyskúšať novú metódu liečenia.
To, že som sa pre skenar rozhodol, bolo dobré rozhodnutie. Skenar je pre mňa zázračný prístroj, ktorý dokáže neinvazívne, v kľude a v pokoji riešiť problémy stiahnutých svalov, posunutých platničiek, zápalových procesov, či už v žalúdku alebo na pankrease.
Som rád, že síce som nevidel reklamu, ale uveril som, že môže existovať liečebná metóda, ktorá človeku naozaj zlepší kvalitu života.
Moje telo ma zastavilo. A tým, že to urobilo, aj keď veľmi bolestivo, mi dalo druhú šancu. Šancu žiť tak, ako som vždy chcela, len som nevedela ako na to.
Ťažkosti s chrbticou sa mi začali koncom roka 2014. Vlastne od tohto času som ich začala brať vážne. Bolo to náhle a bolelo to. Myslela som si, že keď zvolním pracovné tempo a fyzickú záťaž, tak sa to za pár týždňov popraví. Nestalo sa tak.
Od januára do novembra 2015 som navštívila rôznych odborníkov od ortopéda, neurológa, fyzioterapeuta až po psychoterapeuta. Dostávala a užívala som kopy liekov od bolesti, infúzie, cvičila som. Všetko som brala vážne a zodpovedne som robila, čo mi povedali. Zlepšenie môjho stavu bolo také malé, ak vôbec, že by sa nedalo odmerať ani zlatníckymi váhami. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou ukázalo 3 posunuté platničky pod sebou v driekovej oblasti. Bola mi navrhnutá ozonoterapia. Absolvovala som ju 3-krát. Pre mňa bolestivá terapia nepriniesla očakávanú úľavu od bolesti ani iné zlepšenie môjho zdravia.Bola som zúfalá, vyčerpaná bolesťou nielen fyzicky, ale aj psychicky. Zistila som, že klasická medicína mi už nemá čo ponúknuť. Toto poznanie ma vydesilo. Nevedela som, čo budem robiť.
V tejto nemilej situácii, takmer po roku trápenia, sa ku mne dostala informácia o, pre mňa novej, liečebnej metóde. Skenar a teraz už moja pani doktorka Jakabovičová stoja za mojím posunom vpred. Na začiatku terapie skenarom to nebolo pre mňa ľahké. Moje telo a najmä mozog boli za ten dlhý čas trápenia príliš zablokované chémiou a zlými myšlienkami, aby sa účinky liečby dostavili rýchlo. Musela som byť trpezlivá.
Spoločne s pani doktorkou a prístrojom sme postupne odblokovávali moje telo a mozog od kopy chémie, ktorú som v sebe mala. Lieky proti bolesti som užívala stále, aj preto sa moje telo prebúdzalo pomaly. Odmietalo naštartovať sebauzdravovací proces a dávalo to najavo bolesťami rôznej kvality a intenzity. Bolo mi ťažko z toho, že to ide tak pomaly, že som závislá od liekov, že sa mi zhoršili migrény, ktorými som tiež trpela. Bolo to obdobie sĺz, ale i drobných zlepšení a konečne aj úsmevov na tvári. Na Nový rok 2016 som sa rozhodla. Telu už neposkytnem žiadnu chémiu na potláčanie bolesti. Začala som svoj boj o zmenu aj v myslení. Tentokrát naozaj. Trvalo mi dlho než som uverila svojmu telu, že je schopné uzdraviť sa, že na to mám mentálne. Moja hlava a sebaľútosť sú moji najväčší nepriatelia. Musela som a chcela som rozmýšľať, konať, žiť inak. Je to ešte dlhá cesta, cesta k sebe. Snažím sa vnímať celý svoj proces liečby ako cestu k trvalej, lepšej zmene. Na tejto ceste mi pomáha a povzbudzuje ma celá moja rodina, priatelia a moja pani doktorka.
V apríli 2016 som začala svoje prebudené uzdravované telo intenzívne cvičiť. Než som po jeden a pol roku trocha rozhýbala telo, stálo ma to mesiac a pol každodennej driny s trénerom i bez neho. A mám zo seba a zo svojho tela úžasný zážitok, že to ide, že svaly pracujú, aj keď to ešte nie je ideálne. Stále ma neopúšťajú veľké očakávania a stále verím v úplné uzdravenie, preto to nevzdávam a preto napredujem.
Spočiatku som chodila na skenar 2-krát do týždňa. Po pol roku terapie je to asi raz do mesiaca. Už viem, že moje telo si poradí. Verím mu. Už dávno niet cesty späť k predcházajúcemu spôsobu života. Znova žijem a som aktívna. A keď mi moje telo dá signál oddychovať, oddychujem. Ešte stále sa s ním učím komunikovať a načúvať jeho potrebám. Ale zdokonaľujem sa!
Ešte na záver...
Tieto životné skúsenosti sú ťažko prerozprávateľné. Neželám nikomu také bolestivé zážitky, ale moje telo ma nevedelo inak zastaviť, len cez bolesť. Snáď som na dobrej ceste a už včas rozpoznám a porozumiem signálom, ktoré mi moje telo dáva.
Ďakujem pani doktorka, že ste ma nasmerovali a stále ma podporujete a ste tu pre mňa. Ďakujem, že vo mňa veríte. Pochopila som, že v živote je najdôležitejšie veriť v seba, vo vlastné schopnosti. A ešte keď máte podporu a oporu v ľuďoch, ktorí vás majú úprimne radi, máte našliapnuté tou správnou nohou k víťaznému cieľu nech je akokoľvek ďaleko. Svoj pocit spokojnosti s vlastným životom máte vo svojich rukách. Mám šťastie, pretože som zistila, že toto všetko mám.
Dlhé roky ma trápili neznesiteľné bolesti nôh, ktoré trvali celé roky a stupňovali sa vždy v lete. Navštívila som ortopéda, chirurga, cievneho lekára, dokonca aj hematológa – všetko zbytočne, nikto nevedel, prečo mi nohy opúchajú a bolia ma.
Moja dobrá priateľka mi odporučila MUDr. Jakabovičovú a jej prístroj skenar. Bol to pre mňa úplne neznámy typ liečby, ale už som nemala čo stratiť a tak som sa rozhodla, že to vyskúšam. Absolvovala som 8 sedení, pri ktorých mi doktorka prístroj prikladala na nohy, bolo to úplne bezbolestné. Keď mám pravdu povedať, neverila som, že taký malý prístroj mi dokáže pomôcť. Ale už po dvoch sedeniach mi nohy odpuchli a po absolvovaní všetkých 8 sedení ma nohy úplne prestali bolieť a tento stav pretrváva, napriek tomu, že bolo leto, nohy neopuchli a vôbec neboleli. Konečne som sa mohla vybrať na prechádzku do prírody, ktorú tak milujem.
Mojou diagnózou je zápal dúhovky, ktorý má tendenciu sa vracať kvôli istému antigénu v tele (záležitosť genetiky a imunity). Prekonal som ho už štyri krát. Je extrémne bolestivý, spôsobuje svetloplachosť a výrazné zhoršenie zraku v najkritickejšej fáze.
Liečil sa kortikoidmi podávanými ako kvapky do očí (priemerne 8-10 krát denne po dobu cca jedného mesiaca) a niekoľkými injekciami do oka (áno). Bolo mi povedané, že návrat zápalu sa zastaviť nedá, ale dá sa výrazne regulovať liekmi, ktoré pracujú s imunitou ako takou. Ich vedľajšie účinky sú však podľa slov lekárov nezanedbateľné, oni sami môžu spôsobovať ďalšie zápaly a oslabovať imunitu samotnú. Kortikoidy, ktoré som bral, tiež dlhodobo poškodzujú zrak (cítim zvýšenú svetloplachosť, aj keď zápal nemám).
Po absolvovaní terapie skenarom (na odporučenie rodiny) sa udialo nasledovné:
Štandardná liečba je síce na pohľad lacnejšia, no ide o zdanie. V mojom prípade bol „štandard“ neefektívny, dlhodobý, na rozdiel o pani doktorky skenarky veľmi neflexibilný (musel som si často brať voľno kvôli ordinačným hodinám a prichádzal som tak o prácu a peniaze), bolestivý (spomínal som injekcie do oka?) a stresujúci (lekárske prostredie). Navyše zaberal len ako náplasť v najhoršom štádiu, o systémovom riešení sa nedá hovoriť.
Mimochodom, samotná terapia pozostáva z hodinového ležania sprevádzaného nepatrnými elektrickými impulzami skenaru a veľmi príjemného rozhovoru o čomkoľvek s pani doktorkou. Je to ako ísť na kávu (aj tú som dostal). Injekcie v oku mi nechýbajú.
Keďže tenis je mojim základným koníčkom, tenisový lakeť som vždy vnímal, ako zápal úponu šľachy/svalu, v mieste pripevnenia ku kosti lakťového kĺbu. Lekár - ortopéd to riešil injekciami, pričom som nezaznamenal zlepšenie.
Chiropraktik mi vysvetlil, že šľacha je vybočená v nekorektnej polohe a mechanicky mi ju napravil, čo fungovalo niekoľko rokov.
Vždy, keď som cítil lakeť, zašiel som k chiropraktikovi a bolesť naozaj prestala.
Ale v jeden moment tá bolesť nielenže bola intenzívnejšia, ale aj chiropraktik, nech robil, čo robil, nevedel mi pomôcť.
Zašiel som k Ivanke Jakabovičovej, ktorej prístrojček - Skenar - okrem toho, že vie stanoviť diagnózu, tak princípy, na ktorých funguje, dokážu problém vyliečiť.
Čiže nie chémia, nie mechanika, ale fyzika.
Diagnóza bola prekvapením - zápal nervu, čo ma dovtedy naozaj nenapadlo. Nerv, ktorý sa posúva v puzdre, začal citlivo reagovať na námahu, a preto bolo chiropraktikovo úsilie zbytočné.
Ivanka mi oznámila, že ten nerv vylieči, za cca 10 sedení na Skenari, čo predstavovalo cca 3 týždne až mesiac v kľude, bez tenisu. Keďže som kvôli lakťu pauzoval celú jeseň a zimu, pri asi piatich návštevách u chiropraktika bez výsledku, nič iné mi nezostávalo.
Po prvých sedeniach sa bolesť zväčšovala, ale po ďalších začala odznievať, až postupne ustala.
Prešlo 6 mesiacov. Tenis hrám cca 3 - 4 krát týždenne od ukončenia liečby a perfektne funguje nielen nerv, ale aj šľacha.
Skenar vám preto odporúčam.
Po niekoľkých mesiacoch veľkých bolestí v nohách – chodidlách, som išla k ortopedovi. Záver vyšetrenia: ostroha pätnej kosti a zápal plantárnej fascie na oboch nohách. Odporúčaná liečba: ožarovanie oboch chodidiel na onkológii.
Ako chemičke mi je vplyv odporúčaných ožiarení na ľudské telo známy, vedela som aj to, na základe čoho mi prípadne po ožiaroch bolesti ustúpia. Keďže ozdravné možnosti skenaru a odbornosť MUDr. Jakabovičovej som už poznala pri odstránení mojich i manželových problémov s chrbticou (vysunuté platničky), obrátila som sa s prosbou o liečbu na MUDr. Jakabovičovú. V tom období mi naozaj každý krok bol utrpením, skenar bol moja nádej pred odporúčanými ožiarmi.
Pravidelné, opakované ošetrenia oboch chodidiel skenarom a ich následná reakcia (po terapii zo začiatku aj výrazne bolestivá) sa vyvíjali podľa predpokladu MUDr. Jakabovičovej. V súčasnosti je to asi mesiac, čo som ukončila terapiu so skenarom. Nemám žiadne bolesti, veľa chodím a už som aj zabudla, že som nejaké bolestivé výrastky na pätách mala. S vďakou pani doktorke Jakabovičovej a skenaru.